Výročie prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR, 17. júl, je na základe
zákona Národnej rady (NR) SR z 20. októbra 1993 pamätným dňom Slovenskej
republiky (SR).
Po júnových voľbách v roku 1992 (konali sa 5. - 6. júna) sa víťazné
politické subjekty v Čechách a na Slovensku, Občianska demokratická
strana (ODS) a Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), dohodli na
vzájomných rokovaniach o riešení štátoprávnych problémov vtedajšej
federácie. Zo strán, ktoré sa ocitli v parlamente v novom volebnom
období, mala vznik samostatnej SR v programe len Slovenská národná
strana (SNS). Víťazné HZDS navrhovalo prijatie deklarácie aj novej
Ústavy SR a vyhlásenie referenda o štátoprávnom usporiadaní.
Krátko po voľbách, 9. júna 1992, sa začali rokovania slovenskej a českej
reprezentácie a premiérov Vladimíra Mečiara a Václava Klausa. Pre
odlišné predstavy o podobe spoločného štátu sa však skončili neúspechom.
Deklaráciou o zvrchovanosti SR sa grémium SNR zaoberalo 13. júla 1992,
keď oznámilo, že dokument sa bude schvaľovať nadpolovičnou väčšinou
hlasov poslancov. Poslanci neschválili návrh Františka Mikloška (KDH),
aby parlament prijal návrh na vyhlásenie referenda o vystúpení SR z ČSFR
na základe ústavného zákona. Naopak, podporili návrh Vladimíra
Miškovského (SNS), aby sa o prijatí deklarácie hlasovalo deklaratívne,
teda nie pomocou hlasovacieho zariadenia.
O štyri dni neskôr, 17. júla 1992, sa deklarácia prerokúvala v
slovenskom parlamente. Slávnostné zasadnutie SNR viedol jej vtedajší
predseda Ivan Gašparovič. Zúčastnili sa na ňom ústavní činitelia,
predstavitelia Federálneho zhromaždenia (FZ), vlády ČSFR, cirkevní
hodnostári a zahraniční hostia - poslanci Európskeho parlamentu.
V rozprave premiér Mečiar označil prijatie deklarácie za kvalitatívny
zlom, na ktorý Slováci čakali vyše 1000 rokov. Za jej prijatie napokon
hlasovalo 113 zo 147 prítomných poslancov, 24 bolo proti a desiati sa
hlasovania zdržali.
O tri dni neskôr, 20. júla 1992, aj v reakcii na prijatie deklarácie
rezignoval československý prezident Václav Havel. Svoj krok odôvodnil
slovami: "Tak, ako sa nechcem stať brzdou historického vývoja, nechcem byť ani dosluhujúcim úradníkom."
Premiéri Mečiar a Klaus sa na rokovaní v legendárnej brnianskej vile
Tugendhat 26. augusta 1992 napokon dohodli na rozdelení Česko-Slovenska
na dva samostatné štáty bez konania referenda.
V nadväznosti na prijatie Deklarácie o zvrchovanosti SR schválili
poslanci 1. septembra 1992 Ústavu SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1.
októbra 1992 sa zmenil názov slovenského parlamentu na Národná rada (NR)
Slovenskej republiky (SR). Samostatná SR vznikla 1. januára 1993.